Územie MAS

Územie Občianskeho združenia ZLATÁ CESTA sa nachádza v juhozápadnej časti Banskobystrického kraja v okresoch Banská Štiavnica a Krupina. Zo severu zasahuje do územia CHKO Štiavnické vrchy a v centrálnej časti sa rozprestiera plánovaná CHKO Krupinská planina. Na južných svahoch Krupinskej planiny začína Ipeľská kotlina. Územie je dopravne obsluhované cestou I. triedy európskeho významu E77 na cestnom ťahu (sever: Zvolen, Banská Bystrica – juh: Dudince). Spája juh Slovenska so severom a je najkratším prepojením pre turistov z Poľska a Maďarska (Krakovská cesta). Ďalšou významnou trasou je cestný ťah II. triedy východ – západ (Levice – Šahy - Dudince). V obci Hontianske Nemce je napojenie v križovatke na cestu I. triedy č. 66 na okresné a krajské centrá Krupinu, Zvolen, Banskú Bystricu, Levice, Nitru.Územím prechádza aj cesta I. triedy č. 525 Hontianske Nemce – Prenčov – Banská Štiavnica - Hronská Breznica, ktorá prepája nadradené medzinárodne cesty naprieč Slovenskom smer západ - východ (E 58 / E 571), sever – juh(E 77). Prepojenie obcí do centra je zabezpečené cestami druhej a tretej triedy. Mesto Banská Štiavnica zabezpečuje prepojenie na medzi regionálnu úroveň železničnou traťou Banská Štiavnica- Hronská Dúbrava-Zvolen.

 

Výhodami územia sú:

  • geografické podmienky,
  • jedinnečnosť a unikátnosť kultúrneho dedičstva zapísaného na listine UNESCO,
  • koncentrovanosť rôznorodej unikátnej a jedinečnej celoročnej ponuky pre cestovný ruch,
  • atraktívne prírodné prostredie,
  • bohaté tradície.

Tieto pozitívne hodnoty je potrebné udržiavať, propagovať a zveľaďovať.

 

Historické udalosti

Najstaršie stopy osídlenia Hontu do ktorého územie Občianskeho združenia ZLATÁ CESTA patrí siahajú do staršej doby kamenej – paleolitu. V období doby bronzovej bolo územie Hontu svojimi bohatými ložiskami medenej rudy v Štiavnických vrchoch dobrou surovinovou základňou a zrejme to bol aj jeden z hlavných dôvodov jeho intenzívneho osídlenia. V 11. storočí bolo celé územie Hontu začleneneé do uhorského štátu, stalo sa súčasťou novohradskej stolice, z ktorej sa vyčlenilo ako samostatná Hontianska stolica. Tatársky vpád v roku 1241 drasticky zasiahol do hospodárskeho vývoja župy. Vznikli nielen veľké hmotné škody, ale došlo aj k poklesu obyvateľstva. Belo IV. povolal na Slovensko nemeckých kolonistov, ktorí zaľudnili banské mesta a ich okolie. Hontianska stolica získala na význame v 14. storočí, keď sa Banská Štiavnica stala členom zväzu stredoslovenských banských miest. Bitka pri Moháči v roku 1526 otvorila Turkom cestu do Uhorska, čo malo katastrofálne následky aj pre Hontiansku stolicu. Od začiatku 17. storočia bola stolica okrem tureckého ohrozovania poznačená aj udalosťami stavovských povstaní, ako aj reformačnými hnutiami. V 18. storočí sa šľachta postupne vracala zo severu do svojich sídiel na juhu so zámerom čo najrýchlejšej kolonizácie opustených dedín a usadlostí. Začalo sa rozmáhať vytváranie feudálneho veľkostatku a násilné zaberanie poddanskej pôdy, čo viedlo k masovým útekom poddaných do inej stolice. Druhá vlna povstaní bola v roku 1848, ktorá nepriniesla očakávané zlepšenie sociálnych podmienok prostých ľudí, ani žiadne zlepšenie ich národných a jazykových práv, naopak uvoľnila cestu kapitalistickému vývoju v poľnohospodárstve.

 

Kultúrne a historické pamiatky

Územie sa vyznačuje vysokým potenciálom a rôznorodosťou zachovaného kultúrneho dedičstva. Množstvo historicky významných objektov bolo pre svoju dôležitosť zapísaných do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu, ktoré je potrebné chrániť podľa zákona 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu. Medzi kultúrne pamiatky zapísané v ÚZPF patria: archeologické lokality, kaštiele a parky, pamätné domy, pamätné tabule, náhrobníky, sakrálne stavby, kostoly, sochy, ľudové domy, pivnice, vinohradnícke domy ...

 

V roku 1993 bolo mesto Banská Štiavnica a okolité technické pamiatky zapísané na Listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Mapa územia MAS Zlatá cesta